We all live in same conditions

Človek vyhrá, ak si včas uvedomí, že žije sám...a zároveň sa o to do správnej miery dokáže podeliť.

Uvedomila som si, že som vždy inklinovala k hipíckemu životu. V niečom tí mámpičisti majú pravdu. Určite uznáte, že aspoň materializmus nás prehnane kazí. Materializmus a povrchnosť, keby som sa mala radšej, súhlasila by som aj s pobehovaním bez šiat.
   Mrzí ma, že z týchto umelých postavičiek, je len málo skutočných ľudí. Človek nevie, kam sa skôr obrátiť, aby našiel kohokoľvek, s kým by stálo za to sedieť s ním za jedným stolom.
Ale mojím dlhodobým mottom je – Skúšaj, všetkých a všetko, ak pri tom nikoho neraníš, expedícia mala zmysel – v tom teda hodlám pokračovať, stretávať ľudí a neurobiť si o nich obraz, to nemôže nik, nie, len ich vnímať, pozorovať, učiť sa. Možno ma to jedného dňa prekvapí a stretnem to, v čo zo skúseností neverím.

Neviem, čo sa stalo, že som v sebe našla tak veľkú silu, napriek tomu, že by mi nikto neveril, je vo mne toľko pozitívnej energie, že by som to mohla prirovnať k detstvu. Pre mňa totiž nie je podstatné vidieť seba v priaznivom svetle, to mi je ukradnuté...A to je žiaľ to, čo všetci vidia.
Ale asi som našla spôsob, ako na všetko nahliadať. Objavila som umelca, s ktorého výpoveďmi som sa stotožnila http://www.michalmraz.tk/ a určite aj vy.


,,Pamätaj si: Ak niečo od tohto sveta očakávaš, choď za tým.“ Alex Supertramp