Školská práca číslo dva, aneb ďalej už nič potupnejšie nejestvuje

Očakávaná pauza sa skrátila na dobu žiadnu, je toho v skutočnosti veľa,
no nakoľko som sama seba zdiskreditovala, nikto vrátane mňa sa nič nedozvie.
Pokiaľ neprichádzajú do najskôr nezmyselného monológu veci nepodstatné a zbytočné; žeby sa dalo učiť aj z nich?
Každopádne


Navzájom sa poznávať znamená učiť sa, akí sme si navzájom cudzí. /Morgenstern


Takmer každý z nás má svojho najlepšieho priateľa, alebo prípadne človeka, ktorého pozná od škály dobre - najlepšie aspoň jednou príslovkou. Väčšinou ide o pekný vzťah, pravdepodobne založený na porozumení z oboch strán. Ale kto vám zaručí, že to nie je ilúzia?
Nikto. Nikto vám nemôže zaručiť nič, už len z dôvodu, že nikto nič presne nevie. Celá veda okolo vzťahov je založená na detailoch, malých elementoch, z ktorých potom vznikajú náhody a chemické reakcie a tie sú zväčšia len istým idylickým klamom. Človek, ako tvor nespokojný, stále hľadá druhé husle, nástroj, s ktorým sa zladí a spoločný koncert bude konečne znieť tak, ako má. Také husle sa raz skutočne objavia, obaja si prejdú časom sebaklamom, hrá sa im tak dobre, ako dosiaľ nikdy, dosahujú svoje majstrovské čísla, extázy, ocitnú sa v tom najlepšom, až raz praskne najdrahšia struna, tá najcitlivejšia, tá podstatná. Potom je už všetko inak, zvuk nepriláka diváka a čo je horšie, zohraný pár prišiel o ducha ich hry. Jediná struna a všetko je zas tam, kde bolo.
Niet sa čomu čudovať, každý je na svete sám za seba, vždy sa radšej uchýli do svojej ulity, keď je mu kázané a nech sa akokoľvek snaží, pravdepodobne nikdy nestretne seberovného, nikdy nepozná osobu, ktorá ho pochopí vo všetkom a všetko mu odpustí, či obetuje. Netreba tomu zazlievať, v konečnom dôsledku sme takí všetci, všetci sme sebeckí, pri každej činnosti, ktorú vykonávame. Pristihli ste sa niekedy pri tom, ako pomáhate druhému človeku, hoci aj z radosti, že v onej situácii nebude sám a aj keď to myslíte dobre, od tej chvíle ste obaja naprogramovaní na to, že jednému ostal dlh. Ľudia sa sťahujú k sebe, nebaví ich počúvať, nebaví ich nič riešiť, ak za tým niekde v diaľke nevidia svoj prospech. Aspoň maličký. Nikto si v skutočnosti perfektne nerozumie s nikým živým, okrem imaginárnych kamarátov a domácich zvieratiek. Je nás tu toľko a napriek tomu sme tak sami.