Viete čo..sobotu sa mi písať nechce.
Radšej sa vyspovedám z Prahy.
Praha je úžasná..Najmä keď je človek zavretý doma. Až vtedy jeho návšteva tohto skvostného mesta naberie ten správny ráz!
Ale nie. Tak zlé to nie je. Dnes som prešla trikrát Poprad, stretla sa s Martinom, obehli sme Valdštejnské zahrady, kde nám kultúrne spríjemnil čas ľudový zbor Zálesnica, videli sme Výra Obrovského /lat. Bubo Bubo/ zistila som, že Slovensko boduje vo výrobe cigariet značky LM, pretože aspoň tieto pražské z trafiky Relay pri metre Florenc, tie si nikdy nekupujte, sú fakt odporné, majú biely "triple" filter, syčia, priam tryskajú a miesto tabaku majú možno usušené myšie chvostíky, čo je na druhej strane celkom milé. Na Anděli zas skúšali šťastie nezávislí ludia, učiť vieru a hlásať za lepší život. ,,Vy ste prázdni ľudia! Otvorte sa Bohu, prijmite ho, lebo inak si vás vezme peklo a vy v ňom budete horieť, len preto, že ste boli skúpi a neodovzdali sa nášmu najvyššiemu pánovi, ktorý sem zoslal svojho syna, aby za vás všetkých hriešnikov sám trpel! Bez neho nemôžte žiť ako ľudia!..." To hovoril taký milý židovský pán s mikrofónom v ruke a jeho kamarátka na mňa priam slniečkovým hlasom zvolala: ,,Slečna. Veríte v Boha? /vzala ma za ruku/ Pozor! Autíčko! Tak veríte v Boha? Nože, len si toto prečítajte a hľaďte, ako sa vám snažíme pomôcť." /Ešte stále sa usmievala minimálne od stredných uší a ešte stále mala slniečkový hlas/.
Taká menšia traumička.
Ale čo sa mi podarilo uloviť! Možno si niekto pamätáte, keď som spomínala knihu Woodyho Allena, ako som ju, ja Piča nechala zúfalo čakať v obchode....Teraz je moja! Po celom roku tam na mňa stále čakala. A tipnite si rýchlo cenu. Nie, tipli ste zle.
39,- Kč !
Je tam celý jeho kariéropis, všetky filmy + 2 DVD!
Do toho ešte jeden úlovok, ktorým si už nie som tak istá, ale volá sa to Môj muž Daniil Charms, čo je jeden z mojich obľúbených básnikov...aj keď, priznám sa, písal celkom strelene, surrealisticky, ale skvele. Táto kniha je pravdepodobne román, čo som ale aj chcela. Zo všetkého najviac ma, žiaľ/našťastie/čo už, priťahujú romány, pretože sa tak asi najlepšie môžem knihe priblížiť, najmä ak sa môžem vžiť do role hlavnej hrdinky, ktorá nie je pekná, má zlý život, rodinu, nič nevie a vždy je len tou kamarátkou tej, ktorú všetci v meste poznajú. Mne to ale neprekáža, no občas je naozaj fajn zžiť sa s niečím podobným, uvedomiť si, že ľutovať sa je najväčšia pičovina, akú môžem ja, praobyčajné žieňa robiť, pretože to jednak nikam k dobru nevedie a ďalej, žije takto viac ľudí, než by sme sa pokúsili spočítať si vlasy a prirovnať ich počtu, teda, ani na to nemám nárok. No čo, romány sú skrátka fajn a existujú aj vkusné. Na druhej strane, nesmie sa odoprieť to, že aj tie gýčoviny majú čosi do seba. Sú v podstate dokonalé a odohrávajú sa vždy v idylickom prostredí. Človek to potrebuje.
No comments:
Post a Comment