Pohoda, part 1.

Toto som pisala na ceste do prahy takže:

 Práve som na ceste do Prahy. Dve tety sa tu rozprávajú o hubách a bylinkách, pomaly sa začínajú rozhorčovať nad medveďom...vlastne, začínajú sa rozhorčovať nad všetkým. Nikto ma nepresvedčí o opaku toho, čo som pred časom zistila. Čím je človek starší, tým má horší život. Áno, je to tak. Ale, o tom som vlastne vôbec nechcela. Včera som sa vrátila z Pohody, prišla som do úplne rozjebaného bytu, celá obývačka nasťahovaná do izby, v ktorej som sa z festivalu mala vybaliť a zároveň aj zbaliť na celé prázdniny do Prahy. Veľmi príjemné, naozaj.

Nikto toto radšej ani nečítajte, bude to dlhé, postrádajúce všetko, čo článok má obsahovať a hlavne, píšem to opäť pre seba, keďže sa spomienky veľmi rýchlo menia a miznú, svoj prvý festival si musím zapísať.

 Išla som tým istým vlakom ako v ktorom teraz sedím, len som sedela pri hajzloch, how often. Tieto prázdniny sú mimoriadne rozcestované zatiaľ. Predtým som bola u Niny v Martine, pekný začiatok.

Cesta bola vcelku krátka, znovu som sa začítala do mojej najobľúbenejšej knihy, ktorej úryvok tu už bol raz vhodený. V Trenčíne to bolo pekné blúdenie, nejak nás vysadili, my sme nejak šli za menším davom a niekto nám povedal, choďte za nimi. Šli sme teda za nimi a oni šli do kukuričného poľa. Tak fajn, dobrá cesta na pohodu , cez kukurice a žihľavu, Kaščák, toto si pojebal. Nina povedala, že to je fajn, lebo v strede toho poľa nás určite čaká tajný koncert Hudby z Marsu, veľmi som sa tomu potešila a hneď sa kráčalo lepšie. Nakoniec sme ostali dosť sklamané, keď sme dorazili pred brány hlúpej Pohody a Hudba z Marsu nikde..

Cez tritisic ludi, ktori jebnuti čakali na jeden vchod z niekolkych, medzi nimi aj my, sme sa pokušali dostať dnu, keď zas inteligentnejšiu Ninu napadlo, že na ine ich čaka len tisíc. Prešli sme, našli sme Rodinu, najebanú rodinu, hneď nam strčili pod nos fľašu, my sme neodmietli a nejakým zázrakom postavili stan. Potom sme sa išli prejsť, ja som tam bola prvý krát a dosť mimo. Pohoda je úžasné miesto, ak vyhľadávate niečo iné, než ako vaše dedinské krčmy alebo mestské podniky plné trinásťročných detí, kde si v jukeboxe občas nenájdete ani Radiohead, ste tam správne. Je to smutné, lebo kultúra na slovensku reálne žije asi len tu a to iba tieto tri dni v roku. Je to náš nadštandard a preto tu sú všetky emócie tisíckrát silnejšie. Buď sa cítite úplne úžasne, alebo úplne zdeprimovane alebo úplne nijako. A všetko podnietia len nepatrné vnemy. Ach, chcem tam byť zas.

Mala by som si zapísať všetko postupne, aby som na to nezabudla..ale načo si teraz nespomeniem, zjavne tak dôležité pre mňa nebolo. Vlastne, aj to málo, čo bolo pre mňa naozaj dôležité sem napísať asi nemôžem, tak sa budem venovať najmä koncertom.

Prvým koncertom bol Moby. No..čo sa budem tváriť..bola to zlá balkánska diskotéka so zlou afektovanou černošskou soulovou ženskou, moby tam bol totálne navyše, jedine, čo robil bolo že hral na gitaru, ktoru som počula asi fakt 5 sekúnd a zdalo sa mi, že drží stále ten istý akord...No celé zle..Na B-komplex som samozrejme nešla. Nejako sme sa ponevierali po areáli ja, Nina a Mišo, ktorý ju ako inak balil a mne to bolo veľmi príjemné. Potom sme šli ku stanom a tam ostali polemizujúc do 4tej rána... Spali sme tri hodiny, šli do sprchy, ktora bola uplne popiči s teplou vodou.  Teraz zisťujem, že si tu pohodu fakt nepametám. Čosi sme robili dopoludnia..šli sme na divadlo Piki o deviatich mesiačikoch. Krásne predstavenie. Fakt, klobúk dole, nenosím klobuky, ale dám si ho kamkolvek, skvelá herečka /Tá žena z Elá Hop!/ vysvetlila deťom, ako prišli na svet, že ich nedoniesol svalnatý bocian, ale za všetko môže ich ocko. Odporúčam vidieť, ak na nich narazíš, Ktosi. Potom fakt neviem čo som robila.

 Prvým koncertom v piatok bol The Uniques. Tých som videla tuším dvakrát, raz v žiline, bol to skvely koncert a raz pred mesiacom, kedy som dostala za nich zaracha. Nejako sa mi na nich nechcelo prísť o energiu, boli vlastne celkom nudní, tak som len sedela niekde na kraji a dala si cigu.

Neviem, čo sa dialo ďalej..bol Billy Barman, ale ja ich nemám rada, len tak pomimo sme počuli ich jediný dobrý song- Hana, čo je aj tak nejaky česky cover . Najbližšie sme boli asi na Pulled Apart By Horses v O2 stage, môj druhý najobľubenejší, vyzeral ako otvorený cirkus, len zboku. Tito typci hraju akože rozjeb, mne to pride take screamo, ale fajne, len sa mi na nich rozjebať nechcelo. Stála som pri stlpe tušim, za mnou taky farebny velky mesiačik s tričkom hippie hnutia, ktorý sa o okolité prostredie zaujíma asi ako ja o stav hádzanej. No bol to fajn koncert, ale pre mňa nič, po čom by som nespala, nemysliac predpokladany rozjeb.

Ešte predtým vlastne hrali 3T- tri tvorivé tvory, improvizačná skupinka, hrali v krytom stane, bolo tam tak horuco, že som prve minuty umierala a premyšlala koho znasilniť, aby to bolo trochu zaujimavejšie. Ocitli sa na pohode vlastne vďaka Nininej FB petícii, kde bolo potvrdených asi 50 ludí. No..niektorí majú facebook teda minimálne za 10tich.

Hrajú tak, že ludia im najprv napíšu témy, oni vyberú jednu dve a potom asi trištvrte hodinu na to nejako zahrajú. Teraz šlo o akesi čistenie zuby žirafe..zvladli to skvele. Medzi tymto a Pulled sa mal konať tiež facebookový Monster Planking v O2 stagei, ktorý sa nekonal. Nina bola samozrejme po Pulled dojebana, chcela isť do stanu, tak sme nešli na dEUS..došli sme tam na posledne asi dve alebo tri pesničky, čo bola chyba, lebo boli užasni..ale užila som si to,  ľahli sme si na beton, dali cigu, do toho hrali a svietilo poobedňajšie alebo skôr večerné slnko..Beautiful. V tom čase ale hrali aj Islet, ktori boli podla jedneho hudobneho vpodstate znalca najlepší na Pohode..čo už.

A viete čo, mne sa už ďalej nechce písať všetko. Pokračujem teda tým, čo ma napadne. Samozrejme to je koncert JUNIP, na ktorom som bola sama, lebo všetci šli na legendu Pulp, boli vraj skvelí, doniesli si vlastné osvetlenie. Ale Junip..mám ich rada, bola som veľmi potešená, keď ich ohlásili. Zahrali pre mňa najepickejší koncert, mne najbližší, emotívny, skvelý...nehovoriac o veľmi príťažlivom basákovi, ktorý bol presný prototyp Floriána...a že som ho už dlho nespomenula..Junip sú zo Švédska, tak uvažujem, že sa tam presťahujem.. z toho koncertu som odišla celkom nadnesená..a takto nadnesená sa šla rozjebať na The Death Set..myslím,  že názov hovorí sa všetko. O a...zabudla som na Battles..ďalši skvely koncert! Bola som tam ako tak s Marekom, s ktorym som sa konečne stretla a kupil mi pivo, ktore mi par mesiacov dĺžil..škoda že bol mrtvy. ..Videla som ho ešte na Simian Mobile Disco,  tí sa mi ale nepačili a tak som odišla..oliali mi tam nohavice! Šla som na Hidden Orchestra, ktori hrali v Europe, krytom stagei, kde pušťaju až v určity čas, dala som teda opäťcigu..Na koncerte som skoro zaspala, tak som sa rozhodla odisť, ale nemohla som, lebo všetci spali...Potom neviem čo bolo..

Sobota comming soon.