Som tu sama ešte viac ako kôl v plote. Nedá sa povedať, že by mi to vadilo. Božský kľud sa tomu hovorí. Až ma prepadne "nevoľnosť" alebo v jazyku krajšom- Nausea s veľkým N, vtedy sa budem sťažovať, fajčiť častejšie, ak ovšem bude čo, no a najskôr sa asi trieskať hlavou do steny, ako to kedysi bývavalo. Na to fajčenie, mysliac samozrejme cigarety, som si vymyslela tak skvelý patent. Keďže mama by sa so mnou prestala rozprávať a poslala ma kade ťažšie, do futra takej hnusnej kvietkovanej kabelky som urobila megadieru a darovala jej gombík, takže môj poklad pri malom nešťastí nájde len ťažko.
Večer si precestujem krížom Prahu. Na nákup smerom. Oblečenie. =depresia. Ale pomaly si zvykám, pri návale textílií tu u mamy.
A kniha "Marina Durnovo. Můj muž Daniil Charms/Kharms" je nakoniec spoveď jeho manželky o ich onom živote. Teším sa. 1880. Staré časy. Nepoznaná nostalgia.
Levné knihy majú čosi do seba. Aj okrem toho, že sú levné.
No comments:
Post a Comment