M.- Ja ti urobím klobásky, nejem mäso veď. Ale idem s tebou. Aha už je svetlo! Východ slnka! Poďme!
- Je mi zima.
L.- Na, obleč si to.
M.- ..... Toto som nevidela 5 rokov. Nie, toto som nevidela ... nikdy.. To je.... To je....... ....... ....
L.- ... Prítomný okamih
V tej chvíli som všetko pochopila. Hlboko duchovný rozhovor som si však nezapamätala. Ale pamätám si ten obraz. Biela hmla rozliehajúca sa po lúkach a kopcoch, slnko priamo nad tým, osvetľovalo všetko naokolo, zlatistá žiara, trochu svetlozelenej, bielej a čistej modrej...
M.- Počkať, čo sme to vlastne..? ... Jáj, klobásky..
L.- Toto je krásna chvíľa... Poď.
M.- ... Tak dobrú chuť a pekný život.)
Lu, poď spať, už je ráno.
