31 May 2015

Baví nás hrať hry ktoré ničia

       

        Zvykla som si na obed piť dvojité espresso. Keď mám bdelejší deň, tak si za tým dokonca dám aj trochu vody, ako dezert. A dni sa mi míňajú takmer rýchlejšie ako moment, za ktorý dokážem tú kávu vypiť. A čím viac ich vypijem, tým skôr mi ten deň ubehne. Zrejme mám rýchly život na úteku. Ani sa ma neopýtal, či sa chcem hrať na naháňačku. On sa proste hrá... Lenže dospelí (dovolím vám zasmiať sa) sa neradi hrajú detské hry. Dospelí majú tie svoje - hra na nedostatok peňazí, času, komfortu, lásky, priateľstiev, hra na zlú prácu a zlého šéfa, na to sprosté skúškové, sprosté eseje a sprosté seminárne práce, zlá voda, zlý vzduch, zlí ľudia, zlý svet ... akože dobre sa mám ale inak je všetko napiču.

        Nie. Ja som masochista. Upokojuje ma bolesť. Ale nie pre úchylku, to nie je úchylka. Pre to, že bolesť je svätá, bolesť je láskavá, pretože nás kope do kolena a kričí: Héj ty ignorantka! Zobuď sa! Veď už stoj. Zastav sa, zohni sa, prezri si to koleno. Bolí ťa. Obviously. A PREČO?

       Mali ste už obdobie, keď ste neustále chodili s modrinami, odreninami, všeckými ranami, ktoré 10 random ľudí okolo vás nemalo dokopy za celý život a vy ich proste musíte nazbierať ako jackpoty za jeden týždeň? V jednom leveli toľko bodov? No ďakujem.
       Je to preto, lebo ste mimo. Mimo - obchádza vás bdelosť. Dni plné stresu, robota napiču nie, frajerovi hrabe, kamoška je divná, nestíham, úrady ma zháňajú, na pošte sú dlhé rady, balíky nechodia, v tejto sámoške zdraželi PRESNE TIE POTRAVINY KTORÉ JA KUPUJEM NAJVIAC.. A tak ďalej. To sú dni, kedy sa nevnímate. Koňom sa v lete dáva na oči taká polopriesvitná rúška, aby ich neotravovali muchy. Tú v tieto dni nosíte aj vy, aby vás neotravoval život. Ale keď sa mu pozriete priamo do očí, vyzvete ho na poriadny fight, pustíte sa doňho ... Či už vyhráte samotný súboj alebo nie, či sa pretiahne do predĺženia, stále to bude to najlepšie, čo môžete sami sebe urobiť a dovoliť ... Pripomína mi to scenár z jedného skvelého filmu You instead, kde dvoch ľudí, ktorí sa neznášali, k sebe pripútali putami a akosi... stratili kľúče. Film sa odohráva na škótskom hudobnom festivale (v pozadí hraje skvelá hudba a taktiež The Twilight Sad <3 ) a oni dvaja sú každý z inej kapely, pričom tam zároveň účinkujú. Spočiatku si robia naprieky, strašne sa navzájom na sebe haluzia a po čase na to tak nejak rezignujú a začínajú sa prijímať. No a potom sa spolu vyspia a film sa skončí.

Toto som si tým asi chcela vyjasniť. Majte pekný život <3