Ale tento článok je o šťastí.
Nikdy som nezažila depresiu. Myslím ...tú klinickú. To sú dve dôležité vety, ktoré vám musia po celú dobu čítania tohoto textu svietiť medzi riadkami. Zažila som nešťastie, apatiu, odmietanie akejkoľvek skutočnosti, úzkosti a veľa plaču. Či už odôvodnene alebo úplne bez príčiny, len tak. Dokonca som počula, že depresie môže spôsobovať aj lepok, môžete nad tým pouvažovať, hodila som kameň, vy ste rybník, spracujte si vlnky ako len chcete.
No akokoľvek budem nazývať ten stav polaritný konštantnému šťastiu a vyhnem sa tej ozaj klinickej depresii, kde treba hľadať jednu jedinú skutočnú príčinu, bude to nedôležité, poviem vám však, ako žijem ja. Mňa vždy zaujímajú vnútorné životy ľudí, ak sa nemáte komu vyrozprávať, ja veľmi rada počúvam, to mimochodom (ale kokotiny si píšte do denníčka). Ja bojujem proti nešťastiu jednoduchými maličkosťami – slnkom, svetlom, živým jedlom. Keď cestujem domov, čo je samotne smutná udalosť, obloha je škaredá, najmä v poslednej dobe, tak škaredá, ako by to zhodnotili takmer všetci občania jedného náhodného slovenského mesta, keby pod ňou stáli. Ale ona vôbec nie je, je patetické a sentimentálne napísať, že je krásna... no čo mám robiť, keď je to taká pravda... Ako malé dieťa na nej hľadám obrazy a oni tam sú, interagujú s okolitou scenériou, vo všetkom je príbeh, ktorý je ako pridaná hodnota väčšinou ešte celkom vtipný. Ja stále vravievam: ,,Musíš si zo života robiť srandu, inak si ju bude robiť on z teba". Humor je veľmi dôležitý, ten musíte mať stále vo vrecku, vždy je čo vytiahnuť! Napríklad, čakanie na autobus. Je tma, zima, je sakra kosa a autobus mešká už pol hodinu. Vtedy je vtipné sledovať ľudí, ako reagujú, ako sa hnevajú. Vedľa príde nejaký autobus, ja som celkom blízko, tak vidím, že ide do Trnavy, tam nechceme ísť. Ale tí, ktorí sa tlačia v rade a nevidia na ceduľku, tí sa ako ovečky všetci rozbehnú k autobusu, aby sa potom spoločne nadávajúc mohli vrátiť do toho svojho klbka. To cestovanie je tak komické..Takmer včetci neznášajú cestu cez Čertovicu. Ja ju milujem. (Btw, až na Čertovici mi dnes konečne odľahlo v ušiach po včerajšom koncerte) Síce je to tam také celkom plešaté, ale o to viac to nechá vyniknúť tým silným jedincom - stromom, ktoré prežili. Určite majú jedinečné jazvy. Oni sú možno smutné, že nemajú kamošov, ale keby vedeli, koľko očí môžu potešiť svojou estetickosťou, ktorú za pomoci okolia dosahujú, určite by v zime od vzrušenia opadali. Napríklad jeden zhluk stromov ostal v tvare srdca. Tak dojemné, že si to určite nik nevšimol. Pred očami máme totiž príbehy stroskotaných životov premietnuté na našich prehliadacích okuliaroch.
Za všetko však môže strach. Strach zatvára dvere a tlačí nás dozadu. Tak sa teda nebojím, pretože na to nemyslím. Vzniká apatia dnešných dní. Bojíme sa báť sa, tak si radšej nasadíme prehliadacie okuliare. Chápem tento postoj, sama ho občas mám. Ale čo sa už z nás ľudí úplne vytratila láska k životu a tomuto svetu, že si nedokážeme zložiť tieto okuliare a pozametať naše nádvoria, na ktorých tú špinu len pre našu lenivosť nechceme vidieť? Možno sa nevytratila, no radi kráčame cestou ľahšieho odporu a radi naše prekážky obchádzame. Lenže oni sa v ceste životom stále objavujú, najviac v podobe bežných obáv v každom z nás. A verte, nie vždy je tak ťažké im čeliť, ako sa nazdávame. Na ceste za šťastím je dôležité prekonávať sa, skúšať pevnosť plátna, ktoré sa pred nami objaví, nebáť sa doň zastrihnúť, veď ktovie, čo je na druhej strane...
Prekvapenie! Tie by nás mali dostatočne lákať. Pretože čím ťažšie je zohnať ingrediencie a upiecť zložitý koláč, tým je potom chutnejší.
.
Viete, kedy môžete byť najšťastnejší na svete? Zabudnite teraz na chvíľu na romantickú lásku a preneste sa sami so sebou do Grand Canyonu, postavte sa na jeho okraj a nechajte na seba svietiť zapadajúce slnko. Počúvajte a cíťte.
No.. do Grand Canyonu si nechodíme bežne po večeroch. Ale západ slnka tu je každý jeden deň a miest, odkiaľ ho vidieť, je takisto nespočet.
Maličkosti robia tento svet krásnym, skúste si ich všímať. Ak máte radi puzzle, je tu pre vás ešte jedna výzva. Ako som už raz písala, skúmajte súvislosti. Všetko má svoj význam a postupné odhaľovanie pravdy vás urobí neskutočne šťastnými.
Majte sa krásne a nekupujte si pesto, lebo je návykové a skrachujete ako ja <3
Sem si ja chodím pre šťastie.
