Murakami a ja. O tom by som mala napísať aspoň poviedku. V lete sme sa rozišli a teraz, v ťažkej chvíli, na ceste z Bratislavy naspäť do milúbenej Bystrice.. som sa k nemu opäť vrátila. Ach bože, aký je len dokonalý! A keď mi k nemu ešte zahral dlho nepočúvaný Walkmen....
Murakami, Walkmen, slnko predierajúce sa cez špinavé okná autobusu.. a... opúšťanie Bratislavy, kde sa mi zbúrali všetky piliere. Ak by sa len dal ten slastný pocit preniesť do tohto textu, teraz by ste sa cítili úžasne. Skutočne úžasne.
.
.
.
.
,,Predstav si, že sa zrazu ocitneš tu. A nemáš nič a nikoho. Len si a musíš prežiť. Čo by si robila?"
5.1.2014, 18:16:09, Banská Bystrica
Vidíte tú modrú entitu tam v rohu? Povedala mi, že mám šíriť posolstvo pravej ruky.
Mozaika udalostí. Každá jedna časť je krivá, no dokopy... to vytvára zaujímavý celok.
Kde to som? Vesmír si vymyslel hru na náhodilosti a tak si ma prehadzuje z miesta na miesto, aby sa pobavil, nečudo, že sa mi v živote deje samá mágia, však som s ním započala partiu.
Prvý vlak nestihli, posledný vlak nestihli, dobrý ťah. Začínaš ma baviť, hra. Začínam si ťa obľubovať.
A v tejto hre môžeš čokoľvek, či ty, či ja, možnosti sú vždy neobmedzené. Toto vedomie ma krásne hreje.
13.1.2014, 14:34:02, Banská Bystrica
Deň pred prieskumom. Ako to ja tu milujem.
Bulharsko-ukrainská štylizácia. Do smrti tu ostaneš so mnou. V týchto fotkách!
15.1.2014, 16:21:09, Banská Bystrica
Zvláštny moment. Niečo mi vtedy došlo, tuto, do hlavy, pamätám si, ako sa to predieralo mozgovou kôrou a snažilo sa nájsť si v nej miesto. Myslím, že stále blúdi.
Sugestívne, nepostačujúce však.
23.1.2014, 18:22:37, Bratislava
Ešte sladká nevedomosť.
26.1.2014, 16:20:37, Západ slnka nad Nitrou
A prekrásna rozlúčka. Ahojte všetky priliere, ja idem ďalej.
