Leto skončilo. A na prahu jesene sa mi opäť otvorili oči.
Opäť nastal jeden z tých dlhých, príjemných dní, kedy bolo moje srdce otvorené, ( aj keď, myseľ mám stále zapratanú vetešou a popreplietanú pavučinami. Kiežby sa už do nich pochytali všetky muchy a ja som to tak spoločne mohla pekne spáliť.)
Opäť som sa nechala niesť tou divnou osobou, počúvala som ju pozorne, kam ma len vedie. Potrebovala som len vhodné miesto na čítanie, kde by som sa nebála sveta. /V meste bola totiž cigánska svadba/. Vedela som, kam ma asi mieni vziať, keď tu zrazu sa mi nohy stočili a našla som miesto tisíckrát lepšie. Od náučnej lietatúry poznania som v lete /lačná po šťavnatých príbehoch/ prešla k beletrii, tak som si v poslednom čase vychutnávala Murakamiho, no moje prsty sa v kindli prehrabali opäť ku poznaniu..
A Tajná stezka mi opäť vlepila pár pekných právd.
Je právě tak snadné prokázat neskutečnost této Skutečnosti silou souborů důkazů, jako je snadné "dokázat" protidůkazy její existenci.
Neboť mozek může odpovědět pouze planými slovy, kdežto duch odpovídá unášející zkušeností vnitřního osvícení.
Aj keď, Murakami je stále dobrý.
Toto leto som pochopila mnoho vecí. Večery a rána pri vínkach mi povedali mnoho, večery a rána bez nich takisto. Zašla som síce do divých vôd, kde-tu sa našli pirane, životožrúti, krokodýli.. Lochneské príšery v poli, v sobotu, v Sobote. Sklamania (či predošlé hlúpe očakávania, ach, toľko ľudskosti), plytké rany (srdce mám dobodané najmä od chrbta), no i mnohé prílevy šťastia a lásky od ľudí, ktorí nechcú nič naspäť. Ak som pár ľuďom pomohla, nič ma viac nepoteší, nič nie je mojím väčším úspechom. Na chvíľu ma preto jedna osoba vykoľajila, keď mi vložila do hlavy švába v podobe smeru môjho životného zamerania.. Ale ja viem, že pomáhať ľudom nemusím za peniaze.
Toto leto ubehlo ako leto. Nie ako voda, tá nebeží, tá stojí a straší ma svojím neustálym kalením samej seba.. Snáď v tej Bystrici opravím filter, nech mi konečne poslúži, len ho tak v tom bordeli nájsť..
Plánujem si kúpiť pekný bicykel, tancovať, urobiť si vodičák, menej piť, viac sa usmievať, viac tvoriť a viac cestovať. No, Bratislava, mňa sa nezbavíš!
P.S.: Ak som občas ticho, tak to nie je preto, že nemám čo dodať, ale že vy trepete kraviny.
P.S.2.: Vážne.
