Žiaľ, ako som si v mojom svete mohla všimnúť, dobrota sa koľkokrát rovná hlúposti. A nie žeby to boli dve rovnaké veci. V istej podstate sa nedá určiť, čo je správne a čo nie, no v tej, kde existuje dobro a zlo, je toho zla až priveľa. A dobro sa necení. V tej dualitnej rovine, ktorá tu bezpochyby existuje a panuje, prevažujú veci negatívne. Isteže ide mnohokrát len o uhol pohľadu, no ak z týchto prípadov odpočítame uhol prehliadací, neostane nám skoro nič, len zlo. Stále sme v dualite.
A tak sa snažím myslieť stále na to, že karma je tu s nami a všetko vidí. Kiežby ju videlo viac ľudí, zrejme by merali viackrát, než by rozstrihali všetko, na čo len môžu dosiahnuť.
.
.
.
a potom som našla toto video..
a potom som našla toto video..
.
Milujem náhodné stretnutia. Milujem aj tie, ktoré ostanú na tom jednom mieste navždy. Bez kontaktu, bez virtuálnych sračiek. Pretože tieto stretnutia obohacujú najviac, v pár minútach, či hodinách ti dotyčný človek dá všetko, čo akurát potrebuješ, preto sa už viac nemusíte stretnúť. Bolo by nanajvýš hlúpe odsudzovať neznámych ľudí, aj keď človek netuší, čo bohaté ku nemu práve od nich príde. A bolo by ešte hlúpejšie sa nad nich vyvyšovať (rozumej hádzať práve seba na kopu hovien spoločnosti).
Keby sme v zrkadle vídavali okrem falošného obrazu aj meradlo efektívneho používania našej energie, možno by sme boli lepší ľudia. A keby sme v ňom zhliadli aj to, čo je za nami.
Keby sme v zrkadle vídavali okrem falošného obrazu aj meradlo efektívneho používania našej energie, možno by sme boli lepší ľudia. A keby sme v ňom zhliadli aj to, čo je za nami.
.
.
.
A teraz nech už s tej oblohy prestane močiť, chcem vyskúšať svojho nového koníka.
Červený Pointer, budeš Leon. Že je to ešte krajšie, než Florián?
Červený Pointer, budeš Leon. Že je to ešte krajšie, než Florián?
