Praská celkom nenápadne

nemé svetlo 

našich spoločných nemých dní
a jeho odraz v tvojich všadeprítomných očiach
spaľuje tie moje.
Horím v nemej prosbe tvojho pohľadu
ktorý ti nemôžem vrátiť.
A za zvuku nášho svetla
za preliate víno
iskry prebudili svoju moc
a odrazu tu stojí jedna postava,
krásna postava,
vedie však dva dialógy,
ktoré sa stratia, ak nemajú vôľu.
Mýlili by sa však okolité bytosti,

ak sa nazdávajú, že onen oheň spája.
Ako nás spojil, tak nás aj rozdelil.
Čím si bližšie vo mne, tým som ja ďalej od teba
a v rytme blčiacich plamienkov
kopírujeme ich tanec,
no tancujeme sólo.

*


Do maturitnej zbierky..