Och. Ach, ten primitivizmus.


Znova musím uznať, že život v sebaklame nie je vôbec zlý. Budem naďalej sama pred sebou predstierať, že ľudia sú vcelku inteligentní, keď by chceli... A že sa dá takto vo vlastnom živote vydržať dlhé roky, krásne roky mimo reality. Samozrejme, vôbec sa nestaviam do pozície tvora inteligentnejšieho, než tie, ktoré mám momentálne na mysli a prečo niekto vytvára konflikty tam, kde byť vôbec nemusia, tobôž nechápem. Azda si tým kompenzujú svoju nedôležitosť!

Pokazili sa mi životné istoty. Tento večer. Postavila som si pevné mosty z riedkej hmly a tie sa dnes rozplynuli sťa by Katrína Ružomberok navštívila. Ale, to by nemalo trápiť nikoho, pretože takéto hurikány sa občas preženú vnútrom každého človeka. Máme na to potenciál. Sme hlúpi a majetnícki. Celkom radi ľudí využívame, vedome, či podvedome. Radi rastieme nad ostatných. Animalizmus je to, posraný; aj to sa zrejme budem musieť zvieratám ospravedlniť, za toľko nečestnosti, neúprimnosti a infantilných klamstiev, ktoré som im práve pripísala. Prepáčte, čisté stvorenia, nemyslela som to tak, ako to vyznie, pretože všetko vyznie inak.