V mojej posteli je diera. Päť dni v týždni ju každý večer prehlbujem celodennou ťažobou. To ju musí bolieť. Musím ju vymeniť, rovnako ako tieto steny a vchodové dvere. Chcem ísť konečne žiť niekam, kde na mňa nebude škaredo pozerať aj ten najnenápadnejší predmet v miestnosti. Pretože keď by som nešla spať sama a v posteli by sa začali tvoriť dve diery, boli by to určite šťastné diery, pretože všetko, čo je pár, je šťastné, okrem kvetov. Ja už nechcem byť tak sama.