Nech sa akokoľvek snažím niekam zaradiť, nejde mi to. nie. pretože nikto nikam nepatrí, vždy sa ocitneš len v ďalšej početnej skupine molekúl, ktorú nevieš identifikovať, ak nie si chemik. a aj napriek tomu sa mýliš, pretože zloženie každého hlúpeho stvorenia je úplne iné a dokonca ešte aj tie baktérie priťahujeme odlišne. keby sme sa mohli párovať pomocou nich... mať hľadáčik s prispôsobeným filtrom a výstrahami pred vírusmi. och akí sme len hlúpi, tak strašne hlúpi. tak strašne by sme chceli všetko vedieť a najlepšie bez akejkoľvek námahy, až to ide žalostne nepriamo úmerne s úsilím. čím viac toho vstrebeš, tým máš horšiu orientáciu, pretože flegmatizmus ti bude čím ďalej bližším kamošom. pretože aby si prestal vnímať svet racionálne, musíš v sebe objaviť ignoranta. a ten za teba vyrieši problémy spoločnosti z tvojich očí a problémy tvojich očí v tvojom mozgu. vlastne, aj tak je toto celé jeden kolosálny pinball a ty si jedna z miliónov loptičiek, ktoré čakali na odstrel a potom (aj keď si myslia, že majú v tejto hre vplyv) sa len odrážajú a čakajú na vhodný vietor a drgnutie do stola, aby sa neprestali odrážať a nahrávať skóre, ktoré má vlastne len účel okrasný. Tak si skáčeš a obzeráš sa, kde si a aký má zmysel toto hopkanie pomedzi stanovišťami, ktoré určujú, čo s tebou budš ďalej. A tak šťastný padáš padacími dvierkami, aby si mohol zase čakať na novú hru.
čas čakania je relatívny.
No comments:
Post a Comment