Lost

Dnes som sa stratila v spánku. Ja vždy tvrdím, že poobede sa spať nemá, len v ojedinelých vážnych prípadoch, ako že ste celú noc prejebali buď s partnerom alebo nespavosťou. A keďže mne sa teraz nanešťastie/našťastie nedeje ani jedno, spánok poobede má len negatívne účinky. Snívalo sa mi o Harrym prirodzene a potom ma zobudila Natália, že čo vyzerám jak vyjebaná. Teda, keby Rowlingová rozoberala svet niekoho iného, napríklad Cedrica a nenechala ho odpraviť, asi by sa mi snívalo o ňom a potom ešte neviem prečo, asi som zvrátená, ale ešte častejšie sa mi sníva o Dobbym. S najväčšou pravdepodobnosťou nie som v poriadku, ale to je prvý predpoklad byť úspešným umelcom.
Pár dní som teraz bola preč a bolo mi dobre. Bola som na svadbe a svadba bola skvelá. U hosťovskej rodiny bolo tak krásne, že som si všetko musela naskicovať, no, veľa toho. A zapáčila som sa jednému chlapovi. Je tmavý, je z Bolívie, vlastní akúsi firmu, prednáša na pražskej univerzite a má asi 55 rokov. Keď na to tak spomínam, nastane taká reakcia, ako keď vypijete všehodžús s chlpom zmoka. Vlastne, to nie je moc dobrý príklad, nakoľko si každý predstaví zmoka inak a ten môj je strašne milý. Tak dajme tomu, že vypijete všehodžús z kravy a zapijete to citrónovogrepovou šťavou. Uuh.
A musím povedať, že som tam značne zostarla. V spoločnosti niekoľkých starých ľudí, z ktorých sa jedna babička rozhodla viac nechodiť a spolu s ďalšími im tvorí pravidelnú stravu asi 100 kusov tabletiek som si povedala, že si asi začnem vážiť život a potom musím umrieť skôr, ako budem odkázaná na moje neexistujúce deti.
Posledná vec, ktorá ma trápi sú napríklad moje líca, ktoré mi čochvíľu klesnú pod úroveň hrude a tak... možno budem pokračovať v sérii v ktorej sa nenávidím, aj keď to už celkom nie je tak.