Veselé Vianoce!

22.12.2012  3:40
,,Ahoj oci, tak uz som v brne, je tu zima, fotak ide, mobil ide, som zdrava, az na hrdlo ktore ma stipe. Dobru noc. “
V skutočnosti som bola na benzínke za Brnom, foťák aj mobil síce šli, ale v peňaženke som mala 15 eur, ktoré vraj na taxík do Brna nestačili, bola mi zima, od českej simky som zabudla pin, nevedela som, kde sa nachádzam, neboli tam ľudia, nie to ešte takí, čo by ma vzali naspäť a nemusela by som si celý čas držať ostré predmety nabité v ruke a tie milé príjemné pracovníčky pumpy sa nešli nijako pretrhnúť, aby mi povedali aspoň jednu užitočnú informáciu. Napriek tomu všetkému som vôbec nepanikárila, ani nič podobné... čož neznamenalo, že to všetko bolo v pohode, tak som si povedala...Monika, ty si teda piča, teraz čakaj, čo sa s tebou stane.
/Autobus tam prišiel o trištvrte hodiny skôr, čiže bod pre mňa/


Nakoniec po mňa prišla dotyčná zotročená osoba s druhým otrokom, ktorý riadil.
Bože, peklo, chmáry, smog, tornádo výčitiek. AKO môže byť jeden človek tak neskutočne PRIJEBANÝ?!
No, ale som v tej tme skúšala fotiť na manuál /že si to miesto zaznamenám nie/ a na to, že som nemala statív ani filter, fotila som v podstate prvý krát a stále som bola mimo reality, to dopadlo ok. Cítim, že fotenie je pre mňa... stačí.


    Teraz som v Prahe, je tu aj Kokot a ešte nikdy som nemala pocit, že niekomu sedí meno lepšie ako jemu, matka stresuje, ja som spálila čokoládu a musel sa vyhodiť hrniec, pijeme lacné šumivé víno, včera sme /ja/ zdobili stromček, taký malý živý smrek /jedličku/...musel sa najprv najebať do starého stojana, tak ho Kokot - v rukavičkách - zdola kus obrezal, aby bol tak správne krivý a matka prikázala obrezaťaj dolné vetvičky, lebo to niekto povedal. Tak Kokot obrezal aj dolné vetvičky a potom nastala tá komická chvíľa, keď rodinka stojí pred vianočným stromčekom, každému je do smiechu a do plaču a nevie, ktorú emociu skôr prejaviť, tak je ticho, až sa po chvíli ozve najblbší a povie strašnú kokotinu. Kokot: ,,Idem sa vyšťať“.
Ale ja som tam tie chýbajúce vetvičky nadekorovala naspäť a ozdobila veľmi pekne, ku čomu sa viaže ďalšia domáca fraška. Včera som narezala polozhnitý pomaranč, že ho dáme vysušiť a bude na stromček. Pomaranč mal priemer cca 8cm a hrúbku asi 1cm. Zdravý človek by vedel, že to nevyschne ani do nového roku, iba zhnije a to nie je zrovna najkrajší prvý krok. Poobede, keď bolo práce najviac, som si povedala, že tak takto nie, vysuším ho fénom. Fén mal asi len 16 rokov, tak som to sušila všetko s vervou naraz. Nanešťastie ma niečo vyrušilo, takže byt nezhorel. A ako Kokot celý čas nič nerobí, všimol si pomaranče a dostal skvelý nápad.
,,Dajme ich do mikrovlnky!“  Zdvihol sa, naukladal ich na tanier a dal do mikrovlnky. Aróma pokazených pomarančov sa rozľahla po celom byte a všetci sme zrazu pičovali. Tak to urobil ešte raz.


Cítim, že toho bude ešte viac, no zatiaľ

šťastné a veselé!



(,,Monika, presne jak sme hovorili, keby dostal Karlštejn, aj to by bolo zlé..."

 ..... ,,To čo je za chujovina...")