Sínusoida.
Som na vrchole, dnes bolo krásne nebo. Spomenula som si na časy, keď som dokázala byť nešťastná len tak z princípu, keď sa človek nepozrie na svoje ruky a nepohladí sa nimi, keď sa nepozrie do slnka len s úsmevom bez myšlienok, ale s výčitkou, že na oblohe nie je napísané presné znenie zmyslu života. Myslím, že potom prišli letavy. A možno nie, možno prišli až neskôr, každopádne som šťastná, že prišli.
Tieto letavy boli božské. Mali ťažkopádnejší nábeh a predohru, no o to krajšie vygradovali. Moja letavská bipolárna osoba mala čo robiť, aby to všetko vstrebala. Do večera asociál, po večeri všetko ostatné. A až do rána. Oheň, kováči, nedobrovoľný vstup do bazéna, hry, brieždenie, žiarlivosť, vrchol žiarlivosti, ranná káva, ranné pozorovanie slnka .... ..... veľa mravcov v tráve a veľa štípancov na kolene ... zavŕšenie troch dní letmých aj priamych pohľadov ... To, že sa vám spolubývajúca dogrcia na spacák, má aj svoje výhody. Vyženie vás to zo stanu v tú správnu rannú chvíľu.. A vy odrazu viete, čo robiť ... A v tom sú letavy tiež krásne. Romániky tam trvajú pár dní a každý vie, že za bránami tohto sveta je všetko iné. A preto sa všetko konzervuje do týchto pár dní, aby sa to uchovalo buď navždy alebo najskôr do ďalších letáv. Iba ak by ste našli oči, do ktorých sa chcete pozerať dlhšie .. *
Vytrhnuté z kontextu
Občas ma prekvapí, čo si niektorí ľudia dokážu všimnúť. A že si to vôbec všimnú. A že práve oni... Pomôžu v tej správnej chvíli. Na to sú letavy. Som strašne vďačná za každú dušu, ktorej som sa tam mohla priblížiť. Či už len letmo alebo aj o hodne bližšie ...
Nevadí. Woodstock. Čerešňovica. Nič netušiace vlnky, light afro. A zvláštnosti. Zvláštne reality. Slovo zvláštne mi podčiarkuje, asi to príde naozaj zvláštne aj blogspotu. On mi verí. Ale evidentne nie, pretože aj slovo verí podčiarkol. Možno bude lepšie, ak to je koniec koncov divné a bude to koniec koncov. Pretože je to lepšie.~
* Svet je malý a rok dlhý. Je možné, aby sa ľudia na jednom mieste kompletne odignorovali, napriek tomu, že v tom momente spolupracujú na zaujímavej tvorivej činnosti v zložení minima členov a o rok na to sa takmer potkli o vlastné pohľady a absolútne nič si nepamätali?
Áno, evidentne to možné je. A následne je potrebné sa ignorovať ďalej, až do úplne poslednej príležitosti zistiť, že hneď po príchode na letavy mi motýliky v bruchu nelietali len preto, že sme cestou stopli pretekára, ktorý do zákrut zrýchľoval a tak bol môj organizmus stále trochu rozladený.
Konečne som si posledný východ slnka užila tak, ako som si priala. Vynahradil dokonca aj zdeprimovaný a uplakaný východ slnka na pohode a teraz som rada, že ten nebol taký, aký som si priala.
~ Mám rada svoj život. Mám rada aj to, že mi niekedy poriadne týra dušu. Lebo potom ma občas aj pohladí a ja môžem spokojne priasť. Nie vždy v náručí, v ktorom by som si priala byť, ale každé je veľmi príjemné, no... Nevadí.
Nezabudla som. A ty tiež nie.
Lebo nikdy nevieš, kam ťa vlny zavejú.
Ale tí kováči majú svoje čaro .....
