28 Apr 2015

Bosými nohami nafukujem si zošúverenú dušu

Chcela by som, aby na svete nastal jeden deň, stačil by jeden deň, kedy by sme si povedali všetko na rovinu. Odhodili by sme náznaky, domnienky a iné sračky. Jedeň deň, v ktorý by neplatili žiadne zväzky a záväzky a došlo by k spoločensky akceptovanej prípadnej polygamii.


Kiežby sa ten oblak porozumenia naplnil
a my by sme spoločne padali na zem
premenení na kvapky.
Tanečný tandem,
pri ktorom sa nám zapletú vlasy
do jednej dlhej spoločnej chvíle.

Kiežby sa nikdy nevynašli zmenšené obruče,
ktoré zacykľujú duše
kedysi slobodné
a otvorené.

Je to v poriadku.

Ty stojíš na konkrétnom mieste z konkrétnych dôvodov.
Ja stojím inde
a moje obrnené múdre vnútro vie, prečo.

Je to v poriadku.

Bola som hodená do časti života,
ktorá je aj tou tvojou.
Je to náš spoločný kúsok koláča
a môžeme si z neho pravidelne ujedať ...

Ale ja chcem viac.
Keď sa však obaja dotkneme celej torty,
môžeme sa otráviť.
Alebo nám po nej ostane slastný pocit na duši,
v ktorom je tak príjemné vytrvať
...