Priznať si, že som chorá.
Že ten malý hrbol na pravej strane ľavého ramena
si ty.
Že ktokoľvek sa snažil vyliečiť ma
bol len náplasť
nedostatočná na to
prelepiť tvoju veľkosť.
Nik neprišiel so zázračnou medicínou.
Chodili s octanovou masťou,
s kokosovým olejom,
s lubrikantom parchanti,
s kvapkami do očí, ktoré vždy tak úspešne zaberú,
...aby som bolesť nevidela.
Visinky pomohli na pár chvíľ.
A keď som precitla,
ostal len plač.
Som alergická na visinky!
.
.
.
.
Teraz ma bolí rameno a štípu oči.
Boľavým ramenom nedokážem nikoho objať tak,
ako by som chcela.
A cez červené oči nevidím
koho
a
prečo
milovať.
No comments:
Post a Comment