Prší. Cestujem vo vlaku do Popradu a po dlhom čase sa cítim veľmi príjemne prázdne. Predtým to bolo len veľmi prázdne. Avšak, jedna vec ma aspoň trochu uisťuje, že som na tom stále celkom obstojne. Nechcem skončiť tak prázdne, ako ľudia, s ktorými práve cestujem. Pripomínajú mi vlašský orech. Vravieva sa, že vlašský orech je prospešný pre mozog a práve preto tak aj vyzerá. Lenže títo ľudia sú len také škrupinky. Tie plody, ktoré sa už zrodia bez dôležitých častí, zakrpatené kukurice s riedkym porastom malých kukuričiek a možno aj tie modifikované – farebné, upravené prostredím, predurčené byť Nejakými.
Teta v ružovom tričku rozpráva mužovi, ako robila palacinky. David Lynch začal spievať druhú pieseň a muž si predstavuje loptu, ktorá sa po ceste k manželkinej tvári zastaví aj po pár tých belegradských palaciniek. To sú také plnené.
Hrá ďalšia Lynchova pieseň. Párik rozoberá španielske vtáčiky. Smotanu, ktorá nikdy nemôže mäso pokaziť.
Iba postavu.
Pri štvrtej pesničke počujem útržky privolávania apokalypsy. Niet sa čomu diviť, už druhý deň vytrvalo prší. Zrejme to pokladajú za katastrofu.
Teta v uličke sa usmieva kamsi na bod, kde sa nachádzam ja. Keď sa na ňu usmejem, takmer narazí do okna. Možno len nemá zuby, to tak zvykne vyzerať.
Párik skladá kufre zhora, už o polhodinu vystupujú. Teta číta Nový čas. Karin Haydu niekoho podvádza a Kisková je zle oblečená.

Chcem ísť do kmeňa Indiánov a stavať domčeky na stromoch. Také počínanie je najkrajšou snahou o oddialenie sa od prízemnosti.

________________________________________________________________

Som vták.

Lietam zhora nadol, chytám hmyz do zobáka, 

nechutí mi však. 

Kľučkovanť medzi oblakmi plnými nepríjemného náboja je obtiažne.

Najmä, keď sa začne búrka. 

Jedna šedá pred časom skončila. Teraz len modro popŕcha. 

Avšak ja v krídlach stále cítim dozvuky náboja bleskov. 

Bolia.

Nie som ten vták, ktorý kedysi veselo vyletel zo svojho hniezda, 

naivne čakal, kedy sa samička chytí na jeho vábivé zvuky

a konečne si môže vybudovať vlastné hniezdočko lásky.

Nie.

Mám však silnejšie perie, aj keď je miestami ošklbané. 

O to lepšie sa budem vedieť postarať o svoje mladé.

A vychovať z nich silné jedince.

Vychovám ich na imele.