Predstavte si, že každému by sa po smrti stalo to, čomu verí, že sa stane.
Jedni by behali po nebi, brnkali si s anjelikmi na harfu pod náručou veľkého Boha, ktorý zároveň varovne hrozí ukazovákom nad tými, ktorí utekajú pred trojzubcom v pekle. Ďalší by sa narodili znovu a mohli si prežiť zas krásny život, iní by si v ňom prežili ďalšie peklo na zemi. No a z niekoho vyrastú fialky.
Úprimne, keby som sa mala narodiť znovu na túto planétu, radšej si teraz nasilu pozmením filozofiu a budú zo mňa fialky. Len, ktovie, či budú ešte fialové..
Dnes som si spravila výlet do Východnej. Totiž, včera som šla autobusom okolo a bolo tam tak krásne, že som to tam musela ísť obzrieť.
Najskôr som zistila, že železničná stanica je odtiaľ 3 km. Tak reku, dôjdem tam peši. Neprialo mi, hneď druhé auto mi náhodne zastavilo a ujo ma vzal pekne až do dediny.
Je tam krásne.
Cestou naspäť ma stretol pes. Túlavý, túlavý a vďačný. Tá komunikácia, čo medzi nami prebiehala, je raz neopísateľná. Keď som sa rozhodla pohnúť, nepustil ma. No keď som naňho vytiahla foťák, odvrátil hlavu a nesúhlasne zabrechal. Vždy, keď cvakla uzávierka, posunul sa o krok ďalej. Nakoniec sa natrvalo urazil a už sa na mňa ani nepozrel.
Pokecala som si aj s jednou pastierkou. Vlastne dnes som stretla úžasné bytosti. Teraz viem určite, že raz sa vydám na dlhú cestu ...
a tento dom...
