Hneď zrána a naposledy zvečera
otváram svoju horlivosť pre nové božstvo
ktoré si moja slabosť vždy zasadí do niečoho,
 čo rukou ľahko nahmatám.

len tentoraz
sa nejako sekla.

Každým krokom
som ja bližšie

a ty si ďalej.

Každým krokom
ti chcem niečo povedať,
ale ty tie svoje robíš na opačnom konci našej trasy.
tvojej trasy.

A posledné korektúry tvojich písmen
v našom paralélnom svete
sa pomaly plazia do zákerných záhybov mojej mysle
a srdce ich odtiaľ ani za ten svet nemôže vyškriabať.

Dávno si prekročil moje predstavy,
ten veľký kúsok ničoty vo mne,
ktorá sa prebudí
až budeš ty v opatere hebších rúk.

Zašil si sa mi do hlavy
a ja som sa dosiaľ nenaučila ťa vypárať.

*