Čo sa to deje, som preč z obrazu.. Všade je láska, až je to vážne podozrivé. Všetci sú milí a snažia sa pomôcť druhým. Dobre, myslím tým väčšinu tých, ktorých si ešte všímam. A oni takí neboli. A takisto stretávam tých, s ktorými sa nám zlúčili cesty do jednej, oni sa síce opäť rozdvoja, ale veľa sa toho za ten čas vzájomne naučíme.
  Viete, o toto som už dlhý čas prosila, a teraz musím uznať, že sa mi to vážne splnilo, ale je to až píliš dobré, aby som nesnívala. Pozerám sa na svoje ruky a poznám ich, vypínač takisto reaguje, tak čo sa to robí? Dokonca sme sa začali objímať s profesormi. Tým je do toho strašne ľúto dať nám zlú známku. Naopak jeden sa nám doslova vyhrážal, že nám príjemne okorení maturity, až na to, že to povedal po ukrajinsky a tak nejak prasačím mozgom.
  Horšie na tom je, že život človeka musí byť vždy v rovnováhe, či už vzhľadom na jeho osobný život alebo voči celej spoločnosti, niekde si to šťastie svoju daň vyberie. Aj u mňa, ale ja mám takú premilú vlasnosť tieto veci perfektne odignorovať a odtlačiť hlboko do nechutnej kôry mozgovej, kde ostanú čušať a pripravovať revolúciu v podobe iných zákerných udalostí, ktoré si našťastie vyložím ako nešťastnú náhodilosť.

Majte sa a milujte sa a kúpte si k tomu andělské karty.