Sprchujem sa stokrát denne a aj tak som stále špinavá.
Do handry tohto druhu sa hnus zažerie naveky, už ju treba len vyžmýkať.
Týmto teda vyhlasujem konkurz na ďalšieho šťastlivca, ktorému zase rada umožním utrieť do mňa svoje potreby, čo na tom, že mám city.
    Bojím sa, že sa jedného dňa zobudím a uvedomím si, ako nejde oddeliť strach od mojej osoby. Bojím sa, že ten deň bol napríklad včera, že sa v ňom zhmotnil celý strach za celý život s prídavkom zlých energií, ktoré sa spokojne usadili na mojej hrudi. Bojím sa, že s tým nevydrží žiadna živá osoba, a že mŕtvola umrie druhý krát.
    Myslím, že byť neviditeľným je predsa lepšie. Nikomu neublížim a nik neublíži mne. Keď nič nerobíš, nič nepokazíš, keď ťa nik nevidí, nik ťa nepokazí. Budem teda naďalej len sama so sebou, pre moje srdce mozog, to bude najlepšie vykúpenie riešenie.

Mám rada môj vankúš, na ktorom môžem spať úplne sama.