Solitude & Abbys

Sorry, ale čierneho marca sa určite nezúčastním, pretože môj počítač si občas zvykne vymazať nejaké súbory, čo sám pokladá za nedôležité a väčšinou sú to moji najobľúbenejší interpreti alebo filmy, takže kým sa ACTA uzákoní, mala by som toho vydolovať čo najviac. Aj keď, to ma zavrú asi tiež. Dúfam..dúfam že ma dajú do cely s niekým milým. Ak by sa to delilo, akože vrúcne, podľa rodinných príslušníkov, vyžiadala by som si trest smrti.
..Aktuálne môj nudný život opäť funguje na princípe sínusoidy..od včera sa všetko zdalo byť fajn..alebo skôr nezdalo totálne zle. A ani sa nemôžem ísť prejsť, jedine že by som usúdila, že moje končatiny mi už nie sú potrebné, tak môžu zamrznúť.

Ach, čakanie je strata času a pekný paradox, nakoľko je to jeho jediná náplň, je to činnosť záhuby. Nemôže sa to. A nevedie k úspechu. Tie úseky, ktoré strávime čakaním sa dajú nahradiť len premýšľaním o tom, ako ďalej nič nečakať. A to sa nedá, pokiaľ nerezignujete. Keď sa tak stane, stratíte mnoho vnemov, zabudnete na mnoho zážitkov. V mladom veku sa stanete starcom. Ak si na autoportréty podvedome dokresľujem vrásky, je to znak, že som zostarla a konkrétne u mňa.. zabudla najprv dospieť. Je lepšie obrezať si mozog a byť šťastný na úkor straty hlbšieho vnímania alebo sa ponechať v plnom vedomí, kde šťastie tvorí z celej torty len tú čerešňu?