13 Feb 2012

Q

Som dehonestovaná.
Ach. Nachádzam sa na ostrove medzi súžením a prežívaním a nechcem sa naučiť plávať. Najradšej by som ostala sama sedieť pod palmou s jednou obľúbenou knihou na večnosť. Ale po pár hodinách ma to prejde. Začne mi znovu chýbať niečo nové, nový predmet na spustenie rotačného kolesa môjho života, nejaké korenie, šľahačka a orechy na koláči bez chuti ale stále sa dá jesť, alebo proste čokoľvek, lebo len šuter dokáže zotrvať milióny rokov v jednej podobe dokiaľ sa na ňom neusadí nejaká háveď a dostane iné hnusné pomenovanie...priveľa vína.
Proste, bola som na všupke. Och panebože...
Zistila som, že to čo robím je fekalistické zbytočné ničenie papiera a predovšetkým času, lebo na morbídne nechutné výjavy nemá nikto chuť a už vôbec nik mi to nezaplatí a so zelenomodrou slnečnou krajinkou ma každá výška pošle odkiaľ som prišla a to až na začiatok, čiže okrem toho, že mám čo robiť, neviem ani ako to robiť a kde začať..asi by som sa mala narodiť znovu. NIE. Povedala som si, že sa tam dostanem, tak si raz splním sen, ktorý sa nedá kúpiť. Ako tam prišiel môj známy, kedysi duplikát môjho zmýšľania, ateliér maľby sa posunul na úplne inú úroveň. Ateliér ilustrácie teda aspoň zaregistruje, že som tam prišla. ÁNO.

Ešte jednu otázku mám. Existuje muž, ktorý nie je kokot? (Prívlastok. Podstatné meno ako jeho súčasť je vítaná v správnej miere pri správnej kreatúre )
Vlastne existuje...ale kdo ví co bude dál..
Hlavne..ak sa taký nekokot ocitneš niekde, tak prosím v mojej približne dostupnej blízkosti, lebo ako do štvorice to už fakt nedám. dík.

No comments:

Post a Comment