Sebavedomie, čau.
Zhodnotila by som to ako krátke pomätenie zmyslov. Vlastne dlhé, lebo stále sa cítim pomätene, čož je v kombinácii s konštantnou nekoordináciou dosť tragické. Nakoľko som takmer vôbec nespala, mohla by som sa teraz pokojne porovnať s ponožkou vytiahnutou z práčky, do ktorej nikto nepridal prací prášok.
O polnoci som sa ocitla kdesi v strede Prahy medzi zvieratami so šampusom v ruke, očakávajúc ten absurdný zlom nazvaný Polnoc Nového roku a tie hrozivé výbuchy. (,,Už len ten názov, zábavná pyrotechnika, to je ako vtipný granát, popiči bazuka, utri si kus mozgu z bundy a triafaj ďalej...") Môžem povedať, že to boli jedny z mojich najkrajších momentov roka. Skvelí ľudia, skvelá atmosféra....ach.
Ráno som vstala asi 4 hodiny skôr než ostatní, tak som sa šla prejsť, Praha bola po apokalypse, za pol hodinu som stretla 5 ľudí, ktorých pomenovanie som práve strašne precenila a asi troch psov..."psov". Ja som ale tiež nevyzerala ako nejaký človek. Bola som chodiaci odpudzovač. Na kabáte mám zabudnutý čip, takže som ešte aj zlodej, našla som stratenú náušnicu na dvoch asi kilometer od seba vzdialených miestach (má prirodzene dve časti), dovolila som si kúpiť posledné tamtoročné cigarety a naučila sa prevratný fakt, že alkohol sa nemá miešať.
Áno, Silvester bol vtipný a dokonale absurdný.
Už som sa prekliala.
No comments:
Post a Comment