Dnes to bude bez názvu, už som vykreatovala logo, viac vymyslieť nedokážem.

Mám chuť kričať, ale nemôžem, lebo som nesvojprávna a zárobkovo nečinná, teda nemám na byt a nemôžem kričať ani virtuálne, pretože to vôbec nebude tak presvedčivé. A hlavne to nikoho nebude bolieť.
Štve ma veľa vecí, aj keď sa mám dobre, mám pocit, že si s nikým nerozumiem, aj keď to tak nie je, ale pocit je kurva závažný element v živote každého tvora*.

Som v Prahe, niektorí to viete, bola som sa pozrieť na miesto, kde som bývala pred piatimi rokmi.

Tak zúfalo som sa necítila už dlho...myslela som, že keď si pustím IAMX, bude to príjemná nostalgia, ale ťažoba sa ma chytila už pri výstupe z metra a potom...no prechádzka ružovou záhradou to nebola. Šlo skôr o Kunratický les o šiestej večer, šero, pár desivých osamelých ľudí a ...človek ani nevie, koľko vecí si pamätá, ale vlastne sú zabudnuté. Vrátila som sa do života pred piatimi rokmi a som rada, že tak teraz nežijem. Uvedomila som si,  že ako dieťa som nevnímala toľko vecí, toľko podstatných vecí, čo ale bolo len dobre, lebo by som sa asi zabila.

A možno len momentálne počasie celú túto retrospektívu vykreslilo tak desivo..
No možno aj nie, ale keby som to nevidela, vyčítala by som si to a o pár rokov by som aj zabudla, čo to nostalgia je, takže to mám za sebou, aj osolené kúskami menších strachov.

Neviem, či je ešte niečo, čo by som spomenula. No ono je toho dosť, ale ani tak málo podstatné, ako text vyššie, možno ešte stojí za zmienku, že sa chystám ochutnať bio orieškovú ovsenú kašu v takej peknej krabici a že som zasa po dlhých rokoch jedla mamine skvelé tvarohové halušky.

Zase sa dostávame k tomu, že život je len o jedle. Veď zvery pre nič iné nežijú, to len my sa tvárime, že nejaký sex nám je prednejší.

____________________________________________________________________________

*rozlišujeme kokotov, piče, zvieratá, imbecilov, chrapúnov, pastelky, kreténov, feministky, ľudí...