výhľad z intráku. kalvária.
Martinské obchody rulez
spravíme si detail mŕtvej žaby
nič zďaleka podstatné ale mám ju rada
Som šťastná sama. Niečo mi našepkáva, že je to zle.
Nechcem skončiť ako tá divná, čo už 40 rokov býva sama v tom divnom byte s divnou mačkou s jedným okom.
Niežeby mi nejak extrémne vadili ľudia. Len všetko nasvedčuje tomu, že to tak je.
Alebo je to len obranný mechanizmus reagujúci na náhly zvrat okolností, a teda, že už takmer
Nechcem skončiť ako tá divná, čo už 40 rokov býva sama v tom divnom byte s divnou mačkou s jedným okom.
Niežeby mi nejak extrémne vadili ľudia. Len všetko nasvedčuje tomu, že to tak je.
Alebo je to len obranný mechanizmus reagujúci na náhly zvrat okolností, a teda, že už takmer
sociálne nežijem. Zároveň túto pomyselnú mašinku aj vrúcne milujem, lebo už odmalička mi pomáha prehliadať negatívne skutočnosti, namiesto nich zároveň posiela iné, také, čo sa mňa priamo netýkajú, no aj tak mi z nich je patrične nevoľno. Preto ma odmalička volali Zaspatá Princezná.
Akoby človek nemohol viac myslieť než konať...
Chce to nejaký maximálne idylický film. Dnes som si spomenula, aký som mala pekný život pred pár rokmi... Keď mi hlava ešte dovolila snívať bez toho, aby za tým nasledoval rutinný reflex: „Ale to sa mne aj tak nemôže stať“. Vtedy bol svet pekný, mala som ideály, ktoré ma napĺňali a mala som sa rada. Nie narcisticky, seba... ale môj život, vnútorný život.
No už pár období ma sprevádza nevítaný priateľ. Strach.
Síce nekomentujem tvoje články, ale vždy mi stojí zato kliknúť na tvoj blog.
ReplyDeleteSme blbé, musíme sa spamätať!
Inak,krásne fotky!
Noo, aj mne sa páči to pozadie :)
ReplyDeleteA hlavne musíme niekam zas ísť.
ani nie, ale ďakujem :)