Hlásenie z internátu

Z ústavu, kde sú ludia schopní polepiť páskou po celej izbe zlaté panny Maryje ružencové z poľska...kde sú schopní rozdeliť dve dobré kamarátky a dať jednu z nich ku dvom pičiam ako sme ja a Nina.
Ale mám nový koberec, je červený, závesy su tiež červené a deku mám staroružovú, takže moj kútik je ako sexclub, už tam treba len všade najebať moje úchylné kresby a môže ku mne prísť celý intrák masturbovať.
Aj keď asi by sa nikomu nedostalo uspokojenia, keďže som sa po dvoch mesiacoch pokúšala kresliť a z relatívne dobrej kresliarky sa stalo decko, ktoré ešte stále napriek svojmu veku zachádza za okraj.
Ale snažím sa ja a snažíme sa vlastne spolu nejako predchádzať tejto gigantickej úzkosti, snažíme sa nemyslieť na to, kde sa nachádzame a že sa odtiaľ nedá odniesť nič okrem totálneho šialenstva.

No na izbe nemáme wifi, takže žiadne chatroulette (načo by nám aj bolo, keď nemáme pedobeara), žiadne prechatované noci.. len my a izba. My a zelené steny, my a depresia, my a my.

Mám pocit, že sa znova začne plniť rubrika Nausea..