16 Sept 2011

Čierny mozgový zákal. /čo to je za slovo ?!/

Samej mi je najlepšie. Myslím úplne samej. To ma nemôže nikto sklamať, nie je nik, komu by som mohla neveriť.
 A nikto, na koho by som sa premáhala nehnevať sa. Pretože žije. V takomto postavení
som vlastne úplne neškodná a veľmi prajná voči škodcom. Skapte.

Aj vy tak úmorne často premýšľate nad tým, koľko faktorov ovplyvňuje ľudské vzťahy..? Koľko ich zbytočne ničí...alebo aj našťastie. Lebo mi to celé príde ako zbytočnosť. Ľudia by mali byť, ako to už dlho tvrdím, napríklad nastavení na jarnú rúju a nejebať si len tak celý rok. Tým by sa vyriešil prvý faktor, nevera. Síce cez tú jar by jebanie nabralo vyššiu frekvenciu, ale to len v záujme zachovania momentálne zhubných génov..a teda nevera by bola neoficiálne povolená. Vlastne si teraz protirečím, pretože chcem odstrániť zbytočnú ľudskú špinu, ale keďže mi to môže byť jedno, aspoň fantazírujem nad tým, že sa zrazu začne jebať aj počas omše.
Asi ma už prestalo baviť tolerovať ľudské ničiace impulzy... Nie, potrebujem životný údel a to hneď. Buď mi to, Pane osoľte alebo odídem a začnem meniť všetkú soľ na zlato. Putujúce pod moju posteľ.
Ale tak veľmi nedokážem byť zlomyselná. Dobro, zhor! Budem to mať ľahšie.

No comments:

Post a Comment