Snažím sa.
Tento pobyt mi veľmi prospel, už druhý rok.
Druhý rok je to neskutočná nuda, ale predsa je iné bývať s takmer neurotickým otcom a zrazu s mamou, otrieskanou životom. To, že som si včera niečo ukončila, bol len chatrný pokus, pretože sa nič moc nezmenilo. Navyše sa mi sníval veľmi zaujímavý sen, ktorý už navždy snom len ostane...
Ale dnes som si uvedomila, že sa netreba pozerať za seba, z minulosti sa najlepšie učí, to nepopieram, no minulosť dokáže človeka rovnako zničiť. Čo je potrebné, to si človek vezme a nazdar.
Treba dať priestor vždy novému dňu..a nezošalieť s tým starým. Už nech je okolo pozitívneho myslenia triliontisíc kníh a citátov, niečo na tom samozrejme pravdy je a prečo by nám vlastne malo ublížiť byť aspoň v tomto druhu myslenia povoľný?
Ešte by som toho dodala aspoň na tri strany, ale viete, ste až po päty plný myšlienok, impulzívnych a dokonca aj súvislých, ale akonáhle zbadáte tuto pojebanu bielu plochu, všetky sa stratia a navyše sa musím teraz zahrať na žienku domácu a neskôr si len tak vyjsť pre kokotinu na druhy koniec Prahy.
Tak.
No comments:
Post a Comment