Deficit pár promile a celoživotných skúseností

.

Dnes sme s mamou porušili  už osemdňový obrad- Lambrusco..zato  predvčerom som bola s jej priatelmi v jednej fajn hospode a ožrala sa ako male prasiatko, no ona si to nevšimla lebo sa ožrala ako velke prasiatko, bolo nam fajn a teraz je v podstate tiež, napriek spomínanému deficitu. 

ZATO, som si ale kúpila konečne cigarety, keď sme spolu boli v  nákupnom centre, ona si odskočila pre čosi do práce a ja som hneď utekala hľadať nejaku predajňu s tabakom, ako zjavenie sa mi objavila keď som ju najmenej čakala..aach.  tá slasť. po toľkých dňoch. Stihla som si teda zapáliť, nič nepoznala. (Som po nej ;)

 Bola som sa ešte prejsť, už som takmer zabudla na to, aká je to veĺká očista mysle /v tomto prípadne ošpina pľúc/, no padlo to skvele, prázdne sídlisko Motol, ja, The Twilight Sad, moje zúfalstvo a mierna úbohosť. 

Nevadí, toto leto je nadmieru nudné, no poučné. Myslím, že sa opäť vrátim to toho jebaneho Ružomberku s veľkými poznatkami /do gulášu sa nedáva majorán, lebo zkysne/...nie, cítim, ako veľmi mi chýba mama. A to z oboch výnamov.

No a odkedy som si zmenila adresu blogu, oveľa radšej sem píšem..keď viem, že sem nikto nechodí. Konečne sa môžem vyspovedať takmer sama sebe a urovnať si isté skutočnosti.

A hlavne..kedysi bol verejnejší hlavne preto, lebo som uverejňovala  veci, ktoré som nechcela vešať na fb, ale zároveň mi prišlo patetické ich ľuďom posielať na email. A keďže ma to prešlo, teda keďže sa nerealizujem v absolútne žiadnom smere, je to zbytočné. 

Je mi fajn.